Month: May 2010

Dokumentácia pre stavebné povolenie

Legislatíva, LITERATÚRA

Stavebné povolenie je nevyhnutný dokument pre začiatok realizácie stavby, ktorá je možná až po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia sa podáva na príslušnom stavebnom úrade vo forme vyplneného tlačiva spolu s ďalšími prikladanými dokumentami a projektovou dokumentáciou. Obsah a rozsah projektu rieši § 9 vyhlášky MŽPSR č. 453/2000 Z. z. (k § 58 zákona).

Obsah a rozsah projektu stavby prikladaného k žiadosti o stavebné povolenie podľa § 9 vyhlášky MŽPSR č. 453/2000 Z. z. (k § 58 zákona)

Projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorú stavebník predkladá na stavebné konanie, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä,

a) Sprievodnú správu

s doplňujúcimi údajmi o stavbe, ak nestačia základné údaje uvedené v žiadosti o stavebné povolenie s informáciami o dodržaní podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby, ak bolo vydané, alebo o dodržaní podmienok schváleného územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje, s informáciami o výsledku vykonaných prieskumov a meraní,

b) Súhrnnú technickú správu

z ktorej musia byť dostatočne zrejmé:

  1. navrhované urbanistické, architektonické a stavebnotechnické  riešenie stavby, jej konštrukčných častí a použitie vhodných stavebných výrobkov vo väzbe na splnenie základných požiadaviek na stavby (§ 43d zákona) a dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu vrátane všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
  2. požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov,
  3. nároky na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, dopravu (vrátane parkovania), zneškodňovanie odpadov a riešenie napojenia stavby na jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia,
  4. údaje o nadzemných a podzemných stavbách na stavebnom pozemku (vrátane sietí a zariadení technického vybavenia) a o jestvujúcich ochranných pásmach,
  5. pri stavbách s prevádzkovým, výrobným alebo technickým zariadením údaje o tomto zariadení, o koncepcii skladovania, riešení vnútornej dopravy a plôch pre obsluhu, údržbu a opravy, alebo nároky na vykonanie skúšobnej prevádzky po dokončení stavby,
  6. údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi a organizáciami podľa osobitných predpisov, ak boli obstarané pred podaním žiadosti,
  7. usporiadanie staveniska a opatrenia na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak ide o uskutočňovanie stavebných prác za mimoriadnych podmienok,
  8. spôsob zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení pri výstavbe aj pri budúcej prevádzke,
c) Celkovú situáciu stavby (zastavovací plán)

v mierke spravidla 1:200 až 1:500 s vyznačením:

  1. hranice pozemkov a ich parcelných čísel podľa katastra nehnuteľností vrátane susedných pozemkov a jestvujúcich stavieb na nich,
  2. podzemných sietí a zariadení technického vybavenia,
  3. návrhu prípojok na dopravné a technické vybavenie územia,
  4. ochranných pásiem, ak ide o líniovú stavbu, zakreslenie jej trasy v mapovom podklade v mierke 1:10 000 alebo 1:50 000, ďalšie výkresy podľa účelu a zložitostí stavby,
d) Vytyčovacie výkresy

alebo potrebné geometrické parametre vyznačené v zastavovacom pláne jednoduchých stavieb,

e) Stavebné výkresy stavby,

z ktorých je zrejmý doterajší a navrhovaný stav, predovšetkým pôdorysy, rezy a pohľady (v mierke spravidla 1:100) obsahujúce jednotlivé druhy konštrukcii a časti stavby (napr. základy, nosné konštrukcie, schodištia, obvodový plášť, strešné konštrukcie, komíny), polohové a výškové usporiadanie stavby a všetkých jej priestorov s presným vyznačením funkčného určenia, schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií (napr. zdravotechnické vrátane požiarneho vodovodu, silnoprúdové, slaboprúdové, plynové, teplovodné), technické zariadenia (napr. kotolne a výťahy), úpravy a riešenia predpísané na osobitné zabezpečenie stavieb z hľadiska civilnej ochrany, protipožiarnej ochrany a z hľadiska splnenia základných požiadaviek na stavby,

f) Statické posúdenie stavby,

ktoré preukazuje mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie,

g) návrh úpravy okolia stavby

(exteriéru) a návrh ochrany zelene počas uskutočňovania stavby,

h) umiestnenie strojov a zariadení

ak ide o stavby s prevádzkovým, výrobným alebo technickým zariadením, stavebné výkresy, ktoré obsahujú priestorové umiestnenie strojov a zariadení vrátane riešenia vnútorných komunikácii,

i) projekt organizácie výstavby

ak ide o stavby s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, projekt organizácie výstavby, ak nepostačujú údaje uvedené v súhrnnej technickej správe.

Ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby musí obsahovať celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.
Celková situácia stavby a stavebné výkresy, najmä pôdorysy, rezy, pohľady sa predkladajú vo vyhotovení, ktoré zaručuje stálosť tlače.
Pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách zariadenia staveniska môže byť po prerokovaní so stavebným úradom v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený.

Ako správne umiestňovať (obytné) budovy na pozemok

ARCHITEKTÚRA, Princípy navrhovania

Poloha budovy na pozemku nie je nikdy náhodná – je výsledkom možností, ktoré pozemok ponúka a architektonického zámeru, ktorý je regulovaný pravidlami a normami o umiestňovaní stavby. Toto umiestnenie v území musí rešpektovať ekologický, urbanistický a architektonický charakter a ďalej bezpečnostné, technické a klimatické podmienky prostredia a požiadavky na zdravé životné podmienky.

Pri umiestňovaní (rodinného) domu na parcelu je potrebné mať na pamäti urbanisticko-architektonické požiadavky, ktoré vyžaduje Slovenská technická norma č. 73 4301 – Budovy na bývanie. S niektorými pojmami a pravidlami sa architekt a projektant stretáva počas svojej praxe po celý život. Toto sú najdôležitejšie a najčastejšie používané:

VZDIALENOSŤ RODINNÉHO DOMU OD HRANICE POZEMKU

Vzdialenosť rodinného domu od hranice (susedného) pozemku nesmie byť menšia ako 3 metre. Vo výnimočných prípadoch môže stavebný úrad znížiť túto vzdialenosť na 2 metre.

Tieto pravidlá platia samozrejme iba v prípade samostatne stojacich rodinných domov. V prípade radovej zástavby je možné umiestniť dom až na hranicu vlastného pozemku – legislatíva takýto prípad rieši nasledovne: „stavbu možno umiestniť na hranicu pozemku, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel“.

info

VZDIALENOSŤ MEDZI RODINNÝMI DOMAMI

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzialenosť medzi nimi má byť 10 metrov (odporúčaná vzdialenosť), nesmie však byť nižšia ako 7 metrov (minimálna vzdialenosť). Vzájomné vzdialenosti je potrebné merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien domov, resp. od hraníc pozemku.

V mimoriadne stiesnených podmienkach môže stavebný úrad znížiť vzdialenosť medzi rodinnými domami až na 4 metre, ale len v prípade, ak v žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností. V prípade, že na priečeliach domov sa nachádzajú okná obytných miestností, musí byť dodržaná odstupová vzdialenosť min. 7 metrov.

ZASTAVANÁ PLOCHA

Zastavaná plocha = plocha pôdorysného rezu vymedzená vonkajším obvodom zvislých konštrukcií uvažovaného celku (budovy, podlažia alebo ich častí); v I. podlaží sa meria nad podnožou alebo podmurovkou, pričom sa izolačné primurovky nazapočítavajú. (Ľudovo povedané – zastavaná plocha je plocha pôdorysného priemetu prvého nadzemného podlažia, t.j. plocha stavby v kontakte s terénom. Do zastavanej plochy sa nepočíta pôdorysný priemet markízy, balkónov a podobne.)

Zastavanou plochou stavby sa rozumie plocha ohraničená ortogonálnymi (pravouhlými) priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých nadzemných a podzemných podlaží do vodorovnej roviny. Zastavanou plochou nadzemnej časti stavby sa rozumie plocha ohraničená ortogonálnymi priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých nadzemných podlaží do vodorovnej roviny. Zastavanou plochou podzemnej časti stavby sa rozumie plocha ohraničená kolmými priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých podzemných podlaží do vodorovnej roviny. (Izolačné prímurovky sa nezapočítavajú.) Podzemný objekt, nad ktorým sa nachádza voľná funkčná plocha na úrovni terénu, nemá zastavanú plochu.

Zastavanou plochou podlažia sa rozumie plocha pôdorysného rezu na úrovni horného okraja podlahy tohto podlažia ohraničená vonkajším okrajom obvodových konštrukcií tohto podlažia vrátane omietok. Pri objektoch poloodkrytých, resp. ich častí, je zastavaná plocha ohraničená vonkajším obvodom obalovej čiary vonkajšieho okraja zvislých konštrukcií. Do zastavanej plochy podlažia sa započítavajú aj plochy lodžií a arkierov. Pri zastrešených stavbách alebo ich častí bez zvislých konštrukcií je zastavaná plocha vymedzená ortogonálnym priemetom strešnej konštrukcie do vodorovnej roviny.

Pre zistenie zastavanej plochy pozemku sa zarátava plocha zastavaná nielen stavbou, ale aj odkvapovými chodníkmi, terasami na úrovni terénu, vonkajšími schodami mimo pôdorysu stavby a inými plošnými stavbami.