Ako správne umiestňovať (obytné) budovy na pozemok

Poloha budovy na pozemku nie je nikdy náhodná – je výsledkom možností, ktoré pozemok ponúka a architektonického zámeru, ktorý je regulovaný pravidlami a normami o umiestňovaní stavby. Toto umiestnenie v území musí rešpektovať ekologický, urbanistický a architektonický charakter a ďalej bezpečnostné, technické a klimatické podmienky prostredia a požiadavky na zdravé životné podmienky.

Pri umiestňovaní (rodinného) domu na parcelu je potrebné mať na pamäti urbanisticko-architektonické požiadavky, ktoré vyžaduje Slovenská technická norma č. 73 4301 – Budovy na bývanie. S niektorými pojmami a pravidlami sa architekt a projektant stretáva počas svojej praxe po celý život. Toto sú najdôležitejšie a najčastejšie používané:

VZDIALENOSŤ RODINNÉHO DOMU OD HRANICE POZEMKU

Vzdialenosť rodinného domu od hranice (susedného) pozemku nesmie byť menšia ako 3 metre. Vo výnimočných prípadoch môže stavebný úrad znížiť túto vzdialenosť na 2 metre.

Tieto pravidlá platia samozrejme iba v prípade samostatne stojacich rodinných domov. V prípade radovej zástavby je možné umiestniť dom až na hranicu vlastného pozemku – legislatíva takýto prípad rieši nasledovne: „stavbu možno umiestniť na hranicu pozemku, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel“.

info

VZDIALENOSŤ MEDZI RODINNÝMI DOMAMI

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzialenosť medzi nimi má byť 10 metrov (odporúčaná vzdialenosť), nesmie však byť nižšia ako 7 metrov (minimálna vzdialenosť). Vzájomné vzdialenosti je potrebné merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien domov, resp. od hraníc pozemku.

V mimoriadne stiesnených podmienkach môže stavebný úrad znížiť vzdialenosť medzi rodinnými domami až na 4 metre, ale len v prípade, ak v žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností. V prípade, že na priečeliach domov sa nachádzajú okná obytných miestností, musí byť dodržaná odstupová vzdialenosť min. 7 metrov.

ZASTAVANÁ PLOCHA

Zastavaná plocha = plocha pôdorysného rezu vymedzená vonkajším obvodom zvislých konštrukcií uvažovaného celku (budovy, podlažia alebo ich častí); v I. podlaží sa meria nad podnožou alebo podmurovkou, pričom sa izolačné primurovky nazapočítavajú. (Ľudovo povedané – zastavaná plocha je plocha pôdorysného priemetu prvého nadzemného podlažia, t.j. plocha stavby v kontakte s terénom. Do zastavanej plochy sa nepočíta pôdorysný priemet markízy, balkónov a podobne.)

Zastavanou plochou stavby sa rozumie plocha ohraničená ortogonálnymi (pravouhlými) priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých nadzemných a podzemných podlaží do vodorovnej roviny. Zastavanou plochou nadzemnej časti stavby sa rozumie plocha ohraničená ortogonálnymi priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých nadzemných podlaží do vodorovnej roviny. Zastavanou plochou podzemnej časti stavby sa rozumie plocha ohraničená kolmými priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých podzemných podlaží do vodorovnej roviny. (Izolačné prímurovky sa nezapočítavajú.) Podzemný objekt, nad ktorým sa nachádza voľná funkčná plocha na úrovni terénu, nemá zastavanú plochu.

Zastavanou plochou podlažia sa rozumie plocha pôdorysného rezu na úrovni horného okraja podlahy tohto podlažia ohraničená vonkajším okrajom obvodových konštrukcií tohto podlažia vrátane omietok. Pri objektoch poloodkrytých, resp. ich častí, je zastavaná plocha ohraničená vonkajším obvodom obalovej čiary vonkajšieho okraja zvislých konštrukcií. Do zastavanej plochy podlažia sa započítavajú aj plochy lodžií a arkierov. Pri zastrešených stavbách alebo ich častí bez zvislých konštrukcií je zastavaná plocha vymedzená ortogonálnym priemetom strešnej konštrukcie do vodorovnej roviny.

Pre zistenie zastavanej plochy pozemku sa zarátava plocha zastavaná nielen stavbou, ale aj odkvapovými chodníkmi, terasami na úrovni terénu, vonkajšími schodami mimo pôdorysu stavby a inými plošnými stavbami.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *