EXPO – história, zaujímavosti a stručný prehľad

Máj 1, 2010 - rubrika: ARCHITEKTÚRA, NEWS, Podujatia - autor: Peter Blaha

EXPO Front1. máj 2010 je deň, kedy svoje brány pre širokú verejnosť otvára zatiaľ najdrahšie a najrozsiahlejšie Expo všetkých čias – čínsky Šanghaj. Nezaškodí si pri tejto príležitosti pripomenúť stručnú históriu a zaujímavosti z minulosti predchádzajúcich svetových a medzinárodných výstav, z ktorých mnohé sa zapísali aj do dejín architektúry a staviteľstva.

Stručný prehľad Svetových a Medzinárodných výstav od vzniku tradície po súčasnosť:

Legenda:

Rok konania MIESTO KONANIA (počet vystavujúcich krajín – počet návštevníkov – náklady – plocha areálu)

Téma výstavy

 

1851  LONDÝN, Veľká Británia (25 krajín – 6 039 000 návšt. – 1,65 mil. $ – 10 ha)

Priemysel všetkých národov

Výstava sa konala v Hyde Parku v Londýne a jej poznávacím symbolom sa stal Kryštáľový palác. Palác z ocele, dreva a sklenených tabúľ, dlhý 564 metrov a s vnútornou výškou 33 metrov, ktorý navrhol Joseph Paxton. Poskytoval plochu viac ako 92 000 m2 pre viac než 14 000 vystavovateľov. Po skončení exhibície bol Kryštáľový palác demontovaný a premiestnený na iné miesto, kde ho v roku 1936 zničil požiar. Expo v Londýne navštívili viaceré slávne osobnosti, medzi inými aj Charles Darwin.

1851londyn1 1851londyn3 1851londyn2

1855  PARÍŽ, Francúzsko (34 krajín – 5 162 000 návšt. – 2,00 mil. $ – 15 ha)

Poľnohospodárstvo, priemysel a umenie

Výstava poriadaná v Paríži mala ambíciu zatieniť londýnsky Kryštáľový palác vlastným megalomanským Priemyselným palácom. Autorom návrhu bol Jean-Marie Victor a Alexandre Barrault. Palác bol zničený v roku 1897, aby uvoľnil miesto pre výstavbu Svetového veľtržného paláca v roku 1900.

1855pariz1

 

1862  LONDÝN, Veľká Británia (39 krajín – 6 096 000 návšt. – 2,00 mil. $ – 15 ha)

Priemysel a umenie

 

1867  PARÍŽ, Francúzsko (42 krajín – 15 000 000 návšt. – 4,50 mil. $ – 69 ha)

Poľnohospodárstvo, priemysel a umenie

 

1867pariz1

 

1873  VIEDEŇ, Rakúsko-Uhorsko (35 krajín – 7 255 000 návšt. – 9,50 mil. $ – 233 ha)

Kultúra a vzdelávanie

Jednou z budov postavených pri príležitosti Viedenskej výstavy Expo bola Rotunda v parku Práter, ktorá bola zničená požiarom v roku 1937.

1873vieden1

 

1876  PHILADELPHIA, USA (35 krajín – 10 000 000 návšt. – 8,00 mil. $ – 115 ha)

Oslava storočnice americkej nezávislosti a deklarácie zo 4. júla 1776

 

1878  PARÍŽ, Francúzsko (36 krajín – 16 156 000 návšt. – 11,00 mil. $ – 75 ha)

Poľnohospodárstvo, priemysel a umenie

Prvýkrát bola verejnosti predstavená hlava Sochy slobody, daru USA od francúzskeho ľudu pri príležitosti Storočnice americkej deklarácie nezávislosti ako vyjadrenie vďaky a priateľstva spriatelenej demokratickej republike za oceánom. Autorom návrhu sochu bol Frédéric Bartholdi.

1878paris01

 

1879  SYDNEY, Austrália (33 krajín – 1 100 000 návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Poľnohospodárstvo, priemysel a umenie

 

1881  MELBOURNE, Austrália (33 krajín – 1 330 000 návšt. – 1,60 mil. $ – 25 ha)

Umenie, manufaktúra, poľnohospodárstvo a priemyselné výrobky všetkých národov

 

1888  MELBOURNE, Austrália (33 krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Umenie, manufaktúra, poľnohospodárstvo a priemyselné výrobky všetkých národov

 

1888  BARCELONA, Španielsko (30 krajín – 2 300 000 návšt. – 1,70 mil. $ – 47 ha)

Umenie a priemysel

 

1889  PARÍŽ, Francúzsko (35 krajín – 32 250 000 návšt. – ? mil. $ – 96 ha)

Francúzska revolúcia

Svetová výstava v roku 1889 sa niesla v duchu osláv storočnice pádu Bastily a Francúzskej revolúcie. Pri tejto príležitosti bola Bastila obnovená, hlavným symbolom výstavy sa však stala Eiffelova veža, ktorá bola v roku 1889 dokončená a slúžila ako vstupná brána na výstavu. V dobe svojho vzniku kontroverzná veža navrhnutá staviteľom Gustavom Eiffelom sa nachádza na Champ de Mars na mieste kde sa konalo Expo v roku 1867. Vežu vysokú 324 metrov, ktorá sa stala ikonou mesta, navštívil počas trvania výstavy aj Thomas Alva Edison.

1889paris011889paris021889paris03

 

1893  CHICAGO, USA (19 krajín – 27 500 000 návšt. – 27 mil. $ – 290 ha)

4 storočia od objavenia Ameriky

 

1897  BRUSEL, Belgicko (27 krajín – 7 800 000 návšt. – ? mil. $ – 132 ha)

Automobilový priemysel

 

1900  PARÍŽ, Francúzsko (58 krajín – 50 000 000 návšt. – 18,75 mil. $ – 120 ha)

Evalvácia (zhodnotenie) storočia

Pri príležitosti výstavy v roku 1900 bola otvorená prvá linka parížskeho metra, súčasťou výstavy sa dokonca stali Olympijské hry v Paríži v rovnakom roku. Prvýkrát boli verejnosti predstavené pohyblivé eskalátory ako aj hovorené filmy.

1901  BUFFALO, USA (? krajín – 8 000 000 návšt. – ? mil. $ – 141 ha)

Pan-americká spolupráca

 

1904  ST. LOUIS, USA (60 krajín – 19 694 000 návšt. – 31,50 mil. $ – 500ha)

Oslava storočnice od kúpy Louisiany 30. apríla 1803

 

1905  LIÉGE, Belgicko (31 krajín – 7 000 000 návšt. – 2,90 mil. $ – 70 ha)

Pripomenutie 75. výročia nezávislosti Belgicka

 

1906  MILÁNO, Taliansko (25 krajín – 10 000 000 návšt. – 2,60 mil. $ – 100 ha)

Doprava

 

1907  DUBLIN, Írsko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

 

1907  HAMPTON ROADS, USA (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

 

1909  SEATTLE, USA (? krajín – 10 000 000 návšt. – 3,70 mil. $ – 100 ha)

Rozvoj pacifického regiónu na severozápade USA

 

1910  BRUSEL, Belgicko (? krajín – 13 000 000 návšt. – 3,50 mil. $ – 90 ha)

Priemysel

 

1911  TURÍN, Taliansko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

 

1913  GHENT, Belgicko (26 krajín – 9 500 000 návšt. – 3,30 mil. $ – 130 ha)

 

1915  SAN FRANCISCO, USA (32 krajín – 19 000 000 návšt. – 25,80 mil. $ – 254 ha)

Otvorenie panamského prieplavu a oslava výstavby San Francisca

77 km dlhý Panamský kanál spájajúci Atlantický a Tichý Oceán, strategický prechod námornej dopravy, bol dokončený v roku 1914 a formálne otvorený pri príležitosti výstavy.

1916  SAN DIEGO, USA (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

 

1929  SEVILLA, Španielsko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

 

1929  BARCELONA, Španielsko (20 krajín – ? návšt. – 25,00 mil. $ – 18 ha)

Umenie a priemysel

Pavilón Nemecka, ktorý navrhol architekt Ludwig Mies van der Rohe, sa stal jedným z míľnikov modernej architektúry. Objekt sa vyznačuje voľnou dispozíciou, skvelou priestorovou a hmotovou kompozíciou a revolučný bol aj tým, že neobsahoval žiadne exponáty – pavilón samotný bol exponátom, ktorý mal reprezentovať vyspelosť nemeckej kultúry. Súčasťou pavilónu boli aj dve vodné plochy, socha Alba od Georga Kolbeho a mobilár – slávne kreslo Barcelona, ktoré Mies navrhol špeciálne pre túto príležitosť. Keďže sa jednalo dočasný výstavný priestor, sotva rok od otvorenia bol zničený. Vďaka zachovaným originálnym plánom a bohatej fotodokumentácii bolo možné v roku 1986 vytvoriť dokonalú repliku originálneho pavilónu, vrátane použitia pôvodných luxusných materiálov, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Barcelone a je trvale prístupná pre verejnosť.

1929barcelona11929barcelona21929barcelona3

 

1933  CHICAGO, USA (21 krajín – 22 317 000 návšt. – 42,90 mil. $ – 170 ha)

Storočie pokroku

 

1935  BRUSEL – Belgicko (30 krajín – 20 000 000 návšt. – 4,50 mil. $ – 152 ha)

Doprava, kolonizácia

 

1936  ŠTOKHOLM – Švédsko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

 

1937  PARÍŽ – Francúzsko (44 krajín – 31 000 000 návšt. – ? mil. $ – 105 ha)

Umenie a technika v modernom živote

Výstava bola poznačená atmosférou blížiacej sa 2. svetovej vojny. Organizácia výstavy rozhodla o tom, že Pavilón Nemecka a Pavilón Sovietskeho zväzu budú stáť rovno oproti sebe. Obrovská súťaživosť dvoch rôznych ideológií, ktorá prerástla cez rivalitu po nevraživosť, mala za dôsledok fakt, že v čase otvorenia výstavy boli z národných pavilónov dokončené práve len sovietsky a nemecký. 35 metrov vysokému sovietskemu pavilónu dominovalo 24,5 metra vysoké súsošie Robotník a kolchozníčka autorky Viery Muchinovovej. Albert Speer, osobný architekt Adolfa Hitlera, ktorý údajne získal plány pre Sovietsky pavilón v predstihu, sa rozhodol čeliť “sovietskej hrozbe vpádu do Nemecka” (symbolizovanej dynamickou skulptúrou) prísnou, ťažkou hradbou statického nemeckého “domu”, (údaje o výške sa rôznia, meral cca 70 metrov), na vrch ktorej osadil nacistický symbol – orla a svastiku. Oba pavilóny dostali za návrh zlaté medaily.

1937paris011937paris021937paris031937paris04

Ďalšou pozoruhodnosťou bol pavilón Španielska, pretože v tejto krajine v čase konania výstavy prebiehala občianska vojna. Pavilón obsahoval najznámejší obraz Pabla Picassa – Guernica, ktorý vyjadruje hrôzy, tragédie a násilnosti vojny, páchané predovšetkým na civilnom obyvateľstve. Guernica bola vytvorená ako zákazka na objednávku španielskej republikánskej vlády priamo pre účely svetovej výstavy v Paríži.

1938  HELSINKY – Fínsko (25 krajín – 15 000 000 návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Letectvo

 

1939  LIÉGE, Belgicko

Dôležitosť vody

 

1939  NEW YORK, USA (60 krajín – 45 000 000 návšt. – 155,00 mil. $ – 500 ha)

Staviame svet zajtrajška

Pozoruhodnosťou tohto Expa bola časová schránka Westinghouse Time Capsule I s poznatkami o súdobom svete, uložená do zeme pre budúce generácie. Schránka by mala byť vytiahnutá na zemský povrch o 5000 rokov.

1947  PARÍŽ, Francúzsko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Urbanizmus

 

1948  ŠTOKHOLM, Švédsko (37 krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Športy sveta

 

1949  LYON, Francúzsko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Bývanie na vidieku

 

1950  PORT-AU-PRINCE, Haiti (33 krajín – ? návšt. – ? mil. $ – 30 ha)

Oslava dvestoročnice od založenia Port-au-Prince

 

1951  LILLE, Francúzsko (22 krajín – 1 500 000 návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Textílie

 

1953  JERUZALEM, Izrael (13 krajín – 1 500 000 návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Dobývanie púšte

 

1953  RÍM, Taliansko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Poľnohospodárstvo

 

1954  NEAPOL, Taliansko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Námorníctvo

 

1955  TURÍN, Taliansko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Športy sveta

 

1955  HELSINGBORG, Švédsko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Umenie a povolanie

 

1956  BEIT DAGAN, Izrael (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Pestovanie citrusových plodov

 

1957  BERLÍN, Nemecko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Obnovovanie Hansovnej štvrte

 

1958  BRUSEL, Belgicko (42 krajín – 41 454 000 návšt. – 57,11 mil. $ – 200 ha)

Humánnejší svet

Bruselská svetová výstava bola prvým celosvetovým Expom po druhej svetovej vojne. Ako výstavné priestory bola využitá časť priestorov bruselského expa z roku 1935, ktoré sa konalo na rovnakom mieste. Najznámejším symbolom výstavy sa stalo Atomium, ktoré navrhol inžinier André Waterkeyn a ktoré predstavuje 165 000 000 krát zväčšenú molekulu železa. Kovová konštrukcia predstavujúca kryštál železa spája 9 gúľ predstavujúcich atómy. Atómy su umiestnené vo vrcholoch pomyselnej kocky, jeden centrálny sa nachádza uprostred. Všetky gule sú navzájom spojené tunelmi, ktoré symbolizujú neviditeľné sily medzi atómami. V jednotlivých atómoch (guliach) boli umiestnené expozície na dvoch hlavných podlažiach, okrem nich sa tam nachádza ešte jedno obslužné podlažie. Vo vrchnej guli sa nachádza reštaurácia a vyhliadková plošina. Atomium je 102 metrov vysoké, jednotlivé gule predstavujúce atómy majú priemer 18 metrov. Priemery spojovacích tunelov sú tri metre. Atomium sa zachovalo dodnes a tvorí symbol mesta Brusel.

1958brusel11958brusel21958brusel31958brusel4

Na Expe v Bruseli sa svojou prezentáciou významne presadilo aj Československo. Pavilón Čskoslovenska získal najvýznamnejšie ocenenie Zlatá hviezda, objavil sa aj na poštovej známke a zatienil Sovietsky pavilón. Expozícia pozbierala mnoho ďalších ocenení a uznaní a hovorilo sa o nej ako o najkrajšej v rámci celej výstavy. Československý pavilón auorov Cubru, Hrubého a Pokorného bol dôkazom, že ani postupná sovietizácia a desaťročný útlak nedokázali odrezať naše krajiny od súdobých technologických a umeleckých trendov.

1961  TURÍN, Taliansko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Oslava storočnice od zjednotenia Talianska

 

1962  SEATTLE, USA (? krajín – 9 600 000 návšt. – 47 mil. $ – 30 ha)

Človek vo vesmírnej ére

Výstava sa niesla v duchu studenej vojny, cieľom Američanov bolo svetu ukázať, že nie sú pozadu za Sovietmi v skúmaní a dobývaní vesmíru a aeronautike. V pozadí výstavy stál letecký gigant Boeing, ktorý bol založený práve v tomto meste. Jeho cieľom bolo dostať Seattle do povedomia ako mesto letectva a vesmírneho výskumu. Pri príležitosti výstavy sa realizovalo viacero urbanisticko-architektonických počinov, ako napríklad visutý ťažiskový systém koľajovej mestskej hromadnej dopravy a dnešná ikona mesta – Space needle (Vesmírna ihla) – 184 metrov vysoká vyhliadková veža s reštauráciou.

1962seattle11962seattle31962seattle4

 

1964  NEW YORK, USA (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Ľudské úspechy v súvislosti s malou planétou vo veľkom vesmíre

Leitmotívom jednej z najväčších výstav v New Yorku vôbec sa stalo heslo Mier a porozumenie. Symbolom newyorského expa usporiadaného vo Flushing Meadows bola Unisféra, dodnes stojaca skluptúra zemegule z nehrdzavejúcej ocele. Aj počas trvania tejto v poradí druhej newyorskej výstavy bola do zeme v areáli výstaviska uložená časová schránka pre budúce generácie – Westinghouse time capsule II. Rovnako ako prvá schránka z roku 1939 by mala byť otvorená v roku 6939.

1964newyork1

 

1965  MNÍCHOV, Nemecko (31 krajín – 2 500 000 návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Doprava

 

1967  MONTREAL, Kanada

Človek a jeho svet

Montrealská výstava je považovaná za vôbec najúspešnejšie Expo dvadsiateho storočia. S celkovou účasťou viac než 50 000 000 ľudí zároveň stanovilo rekord v návštevnosti za jeden deň – bolo to v 569 000 návštevníkov v tretí deň od otvorenia. Heslo človek a jeho svet bolo parafrázou na pamäte Antoine de Saint Exupéryho – Krajina ľudí. Jednou z hlavných tém výstavy bolo bývanie. Symbolom témy sa stal Habitat 67 od architekta Moshe Safdieho. Hlavnou ideou bolo prepojenie mnohorakosti a rôznorodosti radových rodinných domov s úspornosťou a hustotou bytového domu. Hlavnou jednotkou je Modular, základná betónová jednotka, ktorá sa násobí, prekrýva a prelína a tým určuje priestor. Projekt bol navrhnutý ako experiment finančne nenáročného bývania, avšak jeho rozpočet sa postupne navyšoval. Objekt sa zachoval do súčasnosti.

1967montreal11967montreal21967montreal3

Ďalšou pozoruhodnou stavbou bol komplex stavieb Pavilón Kanady, nad ktorým čnela obrátená pyramída známa aj ako “Katimavik”, (v jazyku eskimákov znamená miesto porozumenia, čo malo symbolizovať pohostinnosť poriadateľskej krajiny). Katimavik sa síce do súčasnosti nezachoval, ale stal sa pravdepodobne silnou inšpiráciou pre architekta Štefana Svetka pri návrhu budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave.

1967montreal41967montreal51967montreal6

1968  SAN ANTONIO, USA (23 krajín – 6 400 000 návšt. – 156 mil. $ – 37,2 ha)

Spolunažívanie civilizácií v Amerike

 

1970  OSAKA, Japonsko (75 krajín – 64 218 000 návšt. – 30 mil. $ – 326 ha)

Pokrok pre harmóniu ľudstva

Vôbec prvá svetová výstava poriadaná v Japonsku. Podobne ako letné olympijské hry v Tokiu 1964, aj Expo v Osake malo predstaviť svetu veľký technologický a ekonomický rozvoj krajiny, ktorý dosiahla v 60. rokoch. Ťahákom zahraničných expozícií sa stal kameň vystavený v pavilóne USA, ktorý z mesiaca priviezla posádka Apolla 12 rok pred konaním výstavy. Dodnes sa zachovala Slnečná veža, umelecké dielo navrhnuté Okamotom Tarom. Aj počas trvania Expa v Osake bola do zeme uložená časová schránka s poznatkami o našej dobe pre budúce generácie, ktorá by mala byť otvorená o 5000 rokov, t.j. V roku 6970.

1970osaka11970osaka2

 

1971  BUDAPEŠŤ, Maďarsko (34 krajín – 19 000 000 návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Vplyv lovu a človeka na umenie

 

1974  SPOKANE, USA (11 krajín – 4 800 000 návšt. – 78,40 mil. $ – 41 ha)

Nové životné prostredie zajtrajška

 

1975  OKINAWA, Japonsko (37 krajín – 3 485 000 návšt. – ? mil. $ – ? ha)

More ako by sa nám páčilo

 

1981  PLOVDIV, Bulharsko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Lov, rybolov a človek v našej spoločnosti

 

1982  KNOXVILLE, USA (16 krajín – 11 197 000 návšt. – 42 mil. $ – 30 ha)

Energia hýbe svetom

Symbolom výstavy sa stala 81 metrov vysoká veža Slnečná guľa (Sunsphere), ktorá sa stala emblémom mesta. Priemer gule umiestnenej na vrchu veže je 23 metrov, povrch zasklenia je pokrytý 24 karátovým zlatým práškom. Počas trvania výstavy slúžila ako reštaurácia a vyhliadková veža, po skončení Expa bola dlho nevyužitá, dnes sa v nej opäť prevádzkuje exkluzívny bar a reštaurácia.

1982knoxville1

 

1984  NEW ORLEANS, USA (26 krajín – 7 335 000 návšt. – 350 mil. $ – 33,6 ha)

Svet riek – voda ako životná sila

Doteraz posledná svetová výstava na území USA nebola komerčne príliš úspešná, čo sa pripisuje usporiadaniu len dva roky po knoxvillskom Expe, ako aj súčasne prebiehajúcim olympjiským hrám v Los Angeles. V pavilóne USA bola počas trvania výstavy predstavená vesmína loď Enterprise.

1985  TSUKUBA, Japonsko (111 krajín – 20 334 000 návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Bývanie a okolie, veda a technika pre človeka v domácnosti

 

1985  PLOVDIV, Bulharsko (86 krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Úspechy mladých vynálezcov

 

1986  VANCOUVER, Kanada (54 krajín – 22 111 000 návšt. – 224 mil. $ – 70 ha)

Svet v pohybe – svet v kontakte

 

1988  BRISBANE, Austrália (36 krajín – 18 574 000 návšt. – 600 mil. $ – 40 ha)

Trávenie voľného času v technologickej ére

 

1991  PLOVDIV, Bulharsko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Príspevok mladých pre mierový svet

 

1992  JANOV, Taliansko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Krištof Kolumbus – loď a more

Výstava bežala súbežne s Expom v Seville. Jej cieľom bolo pripomenúť päťstoročnicu od objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom.

1992  SEVILLA, Španielsko (112 krajín – 41 814 000 návšt. – ? mil. $ – 215 ha)

Éra objavov

Expo vzdávajúce poctu (nielen) technologickým objavom a postave Krištofa Kolumba prekvapilo svojou obrovskou rozlohou. Kvôli neznesiteľne horúcemu sevillskému podnebiu v letnom období bol vyvinutý špeciálny systém klimatizácie pre celé výstavisko. Sevillské Expo je známe aj tým, že využívanie areálu po skončení svetovej výstavy nebolo dopredu premyslené, čoho dôsledky sa dodnes prejavujú, výstavisko bolo dlho opustené a až neskôr sa transformovalo na výskumno-technologický park a zábavný park.

1992sevilla1

 

1993  DAEJEON, Južná Kórea (141 krajín – 14 000 000 návšt. – ? mil. $ – 25 ha)

Výzva novej cesty rozvoja

Centrom tematicky zameranej výstavy bola 93 metrov vysoká veža Hanbit-tap (Veža veľkého svetla), kde mohli návštevníci vystúpiť a kochať sa pohľadom na celé výstavisko. Zaujímavý bol aj pavilón Spojených národov v tvare “pôvabnej holubice”.

1993daejeon11993daejeon21993daejeon3

 

1998  LISABON, Portugalsko (155 krajín – 10 128 000 návšt. – ? mil. $ – 70 ha)

Oceány, dedičstvo pre budúcnosť

Portugalské Expo (logo symbolizuje more a slnko) sa konalo pri príležitosti osláv päťstoročnice od príchodu portugalského moreplavca Vasca de Gamu do Indie. Areál výstaviska sa rozprestiera na ploche 70 hektárov pri brehu rieky Tajo, tesne predtým, ako sa vlieva do oceánu. Poučením z rozpačitého osudu Sevillského Expa po skončení výstavy bolo, že každý jeden objekt (všetky pavilóny pre výstavu boli novostavby) bol ešte pred začiatkom Expa predaný a bol mu určený jeho budúci osud a využívanie, čím sa predišlo situácii, kedy by v centre mesta ostala poloopustená, nevyužitá zóna. Ako už býva zvykom, poriadanie svetovej výstavy na seba naviazalo niekoľko architektonických a urbanistických počinov – bola dokončená nová linka metra, nová vlaková stanica od Santiaga Calatravu, ako aj nový most cez rieku Tajo – most Vasco de Gama, ktorý je so 17,2 km najdlhším mostom v Európe.

1998lisboa11998lisboa21998lisboa3

1998lisboa41998lisboa5

Medzi najzaujímavejšie stavby portugalskej výstavy patril Pavilón oceánov, v ktorom sa návštevníci pomocou virtuálnej reality zoznámili so životom pod hladinou mora. Po skončení výstavy sa areál transformoval na voľne prístupný Park národov, v ktorom bola časť pôvodných pavilónov ponechaná a upravená na kancelárske priestory, nákupné centrum, múzeum, veľtržné priestory, multifunkčnú halu, športové a zábavné centrum či kasíno.

2000  HANNOVER, Nemecko (155 krajín – 18 000 000 návšt. – 2 318 mil. $ – 160 ha)

Ľudská rasa, príroda a technológia

Spočiatku kontroverzné Expo (len 51,5% obyvateľov v susedstve plánovaného výstaviska súhlasilo s poriadaním Expa) sa konalo v priestoroch hannoverského výstaviska známeho pravidelným poriadaním veľtrhu CeBIT zameraného na prezentáciu progresu výpočtových technológií. Zaujímavosťou je, že na návrhu masterplanu výstavy sa podieľal aj nemecký architekt a urbanista Albert Speer junior, syn Hitlerovho dvorného architekta Alberta Speera.

Na rozdiel od predchádzajúcich svetových a medzinárodných výstav, ktoré sa zameriavali na prezentáciu súdobých technologických a vedeckých technológií a produktov, hannoverská výstava mala ambíciu byť vizionárskou a zameriavala sa na riešenia problémov ľudstva do budúcnosti.

2000hannover12000hannover22000hannover3

Z očakávaných 40 000 000 návštevníkov nakoniec výstavu navštívila zhruba polovica (niektoré zdroje uvádzajú 25 000 000 návštevníkov), čo malo za dôsledok finančný neúspech. Ten sa čiastočne pripisuje aj mätúcemu marketingu, kedy nebolo celkom jasné, čo môže turista od návštevy očakávať – či sa Expo bude profilovať skôr ako zábavný park, open-air múzeum alebo “prírodná rezervácia”.

Spomedzi krajín, organizácií a súkromných firiem, ktoré sa na výstave prezentovali, najviac zaujal pavilón Holandska od architektonickáho ateliéru MVRDV. Podobne ako býva v holandskej architektúre zvykom, jedná sa o prepojenie kvalitnej, otvorenej, prekvapivej, vizionárskej a odvážnej architektúry. Heslo pavilónu “Holandsko nekonzumuje priestor – Holandsko vytvára priestor”, sa prejavilo aj v kompozícii stavby. Jedná sa o šesť typických ekosystémov – “výrezov krajiny” naukladaných na seba, medzi ktorými návštevník prechádza pomocou schodísk umiestnených po obvode stavby. Vychádza z tradície holandskej architektúry, ktorá dokáže prekvapivými a vtipnými riešeniami získať veľa priestoru na malej ploche. Na streche pavilónu bolo umiestnené jazierko s veternými vrtuľami získavajúcimi energiu potrebnú na prevádzku objektu. 36 metrov vysoký holandský pavilón je príkladom, ako možno skĺbiť tradičné prvky krajiny s modernou nízkoenergetickou víziou. Hoci sa po skončení výstavy uvažovalo o demontácii pavilónu a prenesení do Amsterdamu, v súčasnosti sa schátralý a opustený stále nachádza v areáli hannoverského výstaviska.

2005  AICHI, Japonsko (121 krajín – 22 050 000 návšt. – ? mil. $ – 173 ha)

Múdrosť prírody

Témou druhého japonského Expa bola “múdrosť prírody”, národné a tematické pavilóny sa sústredili na prezentácie ekologickej spolu-existencie, obnoviteľné technológie a zázraky prírody.

2008  ZARAGOZA, Španielsko (108 krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Voda a udržateľný rozvoj

Medzinárodná výstava bola umiestnená do novovybudovaného areálu v meandri rieky Ebro. Hlavnou témou sa stala voda vo všetkých svojich podobách a témy súvisiace s ňou (smäd, výživa, vzťah k životnému prostrediu, element a základ pre život, energia vody, dôležitosť a rola vody, atď). Z hľadiska architektúry boli najvýznamnejším počinom realizácie 80 metrov vysokej transparentnej Vodnej veže evokujúcej kvapku vody, kde bola umiestnená expozícia Voda pre život, ďalej 270 metrov dlhý pavilónový most od Zahy Hadid, v ktorom bola tematicky ladená výstava Voda – jediný zdroj a východisko. V súčasnosti slúži most ako galéria sponzorovaná bankou.

2008zaragoza12008zaragoza22008zaragoza32008zaragoza42008zaragoza5

Z pavilónov krajín stojí za zmienku pavilón Španielska, ako aj pavilón španielskej provincie Aragón, ktorého hlavným mestom je Zaragoza. Okrem spomínaných pavilónov Španielska a Aragónu a tematicky ladených menších pavilónov boli expozície všetkých zvyšných vystavovateľských krajín umiestnené do spoločného komplexu, ktorý svojím organickým tvarom pripomína rozliate kvapky vody.

2008zaragoza62008zaragoza72008zaragoza8

 

2010  ŠANGHAJ, Čína (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Lepšie mesto, lepší život

Zatiaľ najdrahšie a najrozsiahlejšie Expo v histórii otvára svoje brány 1. mája 2010 a trvá do konca októbra toho istého roku. Výstavy sa zúčastní viac ako 190 krajín a viac ako 50 medzinárodných organizácií. Medzi najzaujímavejšie národné pavilóny patri expozícia Veľkej Británie v objekte pripomínajúcom ježka, pavilón Španielska pripomínajúci hniezdo, či pavilón Číny v tvare obrátenej červenej pyramídy.

2010sanghaj12010sanghaj22010sanghaj32010sanghaj4

 

2012  YEOSU, Južná Kórea (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Život v oceánoch a na pobrežiach

Podtémou Expa poriadaného v Južnej Kórei je Zachovanie a udržateľný rozvoj oceánov a brehov, Význam námorného priemyslu a technológií a Kreatívne námorné aktivity a spolupráca ľudstva.

2012yeosu

 

2015  MILÁNO, Taliansko (? krajín – ? návšt. – ? mil. $ – ? ha)

Jedlo pre planétu, energia pre život

Téma zaoberajúca sa výživou pre planétu Zem zahŕňa technológie, inovácie, kultúru, tradície a kreativitu a ich vzťah k strave a výžive. Milánske Expo v roku 2015 má pokračovať v rozvíjaní tém nastolených na predchádzajúcich výstavách (napríklad v roku 2008 v Zaragoze) na novom globalizovanom poli, ako je správna zdravá strava a výživa, kvalita konzumovanej stravy, bezpečnosť a dostatok jedla pre všetkých obyvateľov Zeme.

2015milan1

Súvisiaci článok:

EXPO – svetová a medzinárodná výstava

Bibliograficke odkazy:
  1. http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_world_expositions
  2. propagačná kniha k expo 2008 zaragoza – arquitectura z I a II
  3. http://en.wikipedia.org/wiki/The_Crystal_Palace
  4. http://www.expo2010italia.gov.it/public/SHA/681px-Crystal_Palace_Centre_transept_&_north_tower_from_south_wing%281%29.jpg
  5. http://www.lehman.edu/vpadvance/artgallery/arch/ideas/images/london%20crystal_palace%20int.jpg
  6. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ed/Palaisext2.jpg
  7. http://en.wikipedia.org/wiki/Weltausstellung_1873_Wien
  8. http://en.wikipedia.org/wiki/Centennial_Exposition
  9. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/8a/SOLparkParis.jpg
  10. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/17/Paris_1889_plakat.jpg
  11. http://img.timeinc.net/time/daily/2009/0902/stages_eiffel.jpg
  12. http://plone.scottsdalecc.edu/britishisles/images/eiffel-tower.jpg
  13. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/93/1937urss.jpg
  14. http://farm4.static.flickr.com/3519/3206124093_fbca4046ba.jpg
  15. http://sk.wikipedia.org/wiki/Atomium
  16. http://www.radio.cz/cz/clanek/102085
  17. http://i.sme.sk/cdata/4/50/5059264/obrazok_04.jpg
  18. http://www.ipcos.be/cms/uploads/Atomium1.jpg
  19. http://www.ac-noumea.nc/maths/polyhedr/img_art/Atomium1.jpg
  20. http://www.ac-noumea.nc/maths/polyhedr/img_art/Atomium2.jpg
  21. http://kathika.com/wp-content/uploads/space-needle-and-international-fountain-merelymel13555-ll.jpg
  22. http://wallpapers.free-review.net/wallpapers/63/Seattle%2C_Washington_-_Space_Needle.jpg
  23. http://www.traveljournals.net/pictures/l/18/189312-seattle-monorail-seattle-united-states.jpg
  24. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/95/Flushing_Meadows_Globe.jpg
  25. http://farm1.static.flickr.com/64/152860690_4860f7999f.jpg
  26. http://www.space1999.net/~sorellarium13/habitat67on13-09-2004-21.jpg
  27. http://de.academic.ru/pictures/dewiki/72/Habitat_panorama.jpg
  28. http://www.expo2010canada.gc.ca/images/prev_expo/expo67col.jpg
  29. http://expo67.ncf.ca/bill_cotter_collection_89.jpg
  30. http://www.robert-lavigne.com/Photogram/Images/a-040-Expo67/Expo-67-JPG-800×600/05-Expo67-Canada-Katimavik.jpg
  31. http://www.hoshichiryouin.com/sugu/new/92/Taiyo_no_tou.jpeg
  32. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/03/EXPO_TOWER.JPG
  33. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/3/32/Sunsphere.jpg
  34. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/5/53/Expo98.png
  35. http://en.wikipedia.org/wiki/File:Lisboa-Oceanario.jpg
  36. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/54/Gare_do_Oriente.jpg
  37. http://www.designerprint.co.uk/canvas-art/images/gallery2.jpg
  38. http://i358.photobucket.com/albums/oo22/gustavoalmeida1984/ptevascodagama.jpg
  39. http://motion-hosting.de/acousticsound/cms/upload/logos/expo2000-logo.gif
  40. http://katesnow.wordpress.com/2008/10/28/renewal-in-the-use-of-cultural-icons/
  41. http://3.bp.blogspot.com/_FtruQK3WQFo/S2JVsvNAtvI/AAAAAAAABGA/GIjwzmpeDtw/s1600-h/MR7.jpg
  42. http://farm4.static.flickr.com/3115/3244651680_967780e606.jpg?v=0
  43. http://mguinaliu.files.wordpress.com/2008/06/logo_expo_zaragoza-2008.jpg
  44. http://www.jmlwaterfeaturedesign.com/wp-content/gallery/torre-del-agua-expo-zaragoza-spain/torre-del-agua-expo-zaragoza-spain-water-feature-02.jpg
  45. http://image.architonic.com/imgTre/06_08/fibreC-Zaragoza-Bridge014.jpg
  46. http://img151.imageshack.us/i/img5008vo7.jpg/
  47. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/03/Pabellon_Aragon_Expo_2008_01.JPG
  48. http://farm4.static.flickr.com/3186/2612520147_4a1afa60e4.jpg
  49. http://www.eptisa.com/db_media/images/caso/348_448_listado_ampliacion.jpg
  50. http://www.archdaily.com/wp-content/uploads/2010/04/1272406399-uk4-1000×750.jpg
  51. http://www.archdaily.com/58146/shanghai-2010-the-pavilions-part-ii/spain-6/
  52. http://www.archdaily.com/wp-content/uploads/2010/04/1272406062-china-1000×750.jpg
  53. http://www.tank.no/site/files/2008/06/shanghai2.jpg
  54. http://www.worldexpo2012.com/expo2012_logo.gif
  55. http://www.ruid.com/image/33506/400/logo_expo_2015.jpg

3 thoughts on “EXPO – história, zaujímavosti a stručný prehľad

  1. [...]   EXPO – história, zaujímavosti a stručný prehľad [...]

  2. Karol Jurinek hovorí:

    Vyzera naozaj kvalitne a aj clanok je kvalitne napisany. Rozmyslam o jeho kupe a sledujem teraz rozne posty na webe a myslim, ze som sa vdaka Tebe rozhodol. Dikes!

  3. SexCams hovorí:

    Cool! Milujem, ked som nájst zaujímavé témy, ako na internete

Add Comment Register



Zanechaj komentár

_________________________

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.


(vyžadované)

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>